#5 – Mala si výstavu svojich obrazov. Určite je viac ľudí, ktorých mrzí, že ju nestihli. Plánuješ niečo také ešte aj do budúcna?
Popravde nie. Hoci spätná väzba bola veľmi, veľmi pozitívna, drvivá väčšina týchto malieb mi zostala doma. Takže netúžim bývať a žiť v ešte väčšom „sklade“, ktorý mám momentálne z bytu. Práve táto skúsenosť ma ale aspoň naučila, že je najlepšie maľovať obrazy priamo na objednávku a nie naopak – že najskôr niečo namaľovať a potom dúfať, že tomu nájdem budúceho majiteľa.
#6 – Často používaš maliarsky štýl akryl. Prečo práve tento štýl a ako si sa k nemu dostala? Nedávno som na Tvojom Insta videl napríklad aj akvarel.
Akryl je skvelý a dlhoročná láska. Má celkom fajn krycie schopnosti, takže zväčša stačia 2-3 vrstvy. No a raz, keď zaschne, čo je záležitosť pár sekúnd, tak už s ním nikto nepohne. Dá sa len premaľovať. Jediná, nazvem to nevýhoda, je cenová dostupnosť. Čo sa týka zakomponovania akvarelu, to bola len taká – povedzme – skúška. Žiadala sa mi kombinácia techník. Pri akvareli je, naopak, ten problém, že sa rozmazáva, zanecháva šmuhy, takže ho treba poriadne zafixovať.
#7 – Maľuješ naozaj rôzne obrazy a ako sme sa mohli dočítať – väčšinou personalizované. Je ale niečo, čo Ty osobne maľuješ predsa len najradšej?
Najradšej maľujem to, čo je najťažšie. Prosto to, čo je pre mňa výzva. Maľovanie na plátno ponúka to veľké čaro, že ak sa pomýlite, ste v keli. Ono áno, vždy sa to dá premaľovať, ale neexistuje žiadny „krok späť“ ako pri digitálnej kresbe. Takže asi preto ma najviac baví maľovať zložité veci, pri ktorých sa musím maximálne sústrediť a tým pádom mi myšlienky neutekajú k práci, či povinnostiam. Je to dokonalý relax.
#8 – Ak môžem, oceňujem Teba a Tvoje online vystupovanie za to, že si udržiava ľudskú, aj ženskú hodnotu. Čo by si poradila dievčatám alebo ženám, pre ktoré si vzor a nechcú skĺznuť len do lacných erotických fotiek a podobne?
V prvom rade ďakujem za milé slová. Zrejme, keby si sa ma toto opýtal pred desiatimi rokmi, odpovedala by som úplne inak. Ale pri skrolovaní na sociálnych sieťach som si neraz uvedomila, že čo ma u druhých ľudí zaujíma, čím si dokázali získať moju pozornosť a sympatie a naopak, pri čom sa mi pozastavil rozum, alebo až klesli v mojich očiach. Tak nejako som si v sebe nastavila, že keď už niečo dávam na sociálne siete, tak nech to má aj nejakú výpovednú hodnotu.
Preto rada poskytnem recenziu na knižku, ukážem svoju maľbu alebo nejakú reportáž, či fotku z práce. Snažím sa, aby tie príspevky človeku reálne niečo zmysluplné poskytli. Nehovorím, že niekedy nezverejním len tak svoju fotku, veď som tak urobila i pred pár dňami, keď som ukázala fotku z bálu, aby ma ľudia azda prvý raz videli i v šatách a nie len v teplákoch, haha. Vo všeobecnosti si ale myslím, že každý zverejňuje to, čo vie okoliu poskytnúť. Ak sú to u niekoho polonahé fotky, asi k tomu netreba viac povedať.
#9 – Čo by si pre zmenu poradila mužom, ktorí by chceli zaujať mimoriadnu ženu ako si Ty?
Najmä si nemyslím, že som mimoriadna. Vlastne som dosť tuctová a v dave ľudí by si si ma ani nevšimol, haha. Aby som ale odpovedala na otázku – milujem na ľuďoch dobro a pokoru. A toto je práve to, čím ma dokážu ľudia zaujať, získať si moju pozornosť. Keď z nich vyžaruje ľudskosť. To, ako vyzeráme, vieme do určitej miery ovplyvniť, no to, čo z nás vyžaruje, je niečo prirodzené. Niečo, čo je súčasťou, dušou človeka. Takže na toto mám, nazvem to slabosť. Keď vidím v ľuďoch dobro.
#10 – Ale všimol 🙂 Máš blízko k rôznym formám umenia – písanie a maľovanie. Máš rada aj iné formy umenia? Ak áno, aké? A čo napríklad hudba, akú počúvaš?
Najviac asi milujem ticho. Ale keď už si mám zapnúť hudbu, mám jednu obľúbenú švédsku kapelu. Vo všeobecnosti si ale v každom žánri viem nájsť niečo, čo sa mi páči. Jediné, čomu som stále neprišla na chuť, je SKA a ľudová hudba. Čo sa týka iných foriem umenia – mám rada divadlo, muzikály, balety i opery. Problém mi ale robí kino – tam akosi neviem obsedieť. I keď sa teším na film o Karolovi Duchoňovi a verím, že ho celý v tom kine presedím. Naposledy som bola v kine asi pred 3-4 rokmi.
#11 – Aj prezradíš meno tej švédskej kapely?
Stiftelsen.
#12 – Vyzeráš naozaj fantasticky a je o Tebe známe, že si vážiš svoje zdravie. Ako sa o seba staráš a udržiavaš sa stále taká krásna?
Čo sa zdravia týka, snažím sa, aby bolo v čo najlepšej kondícii. Takže si doprajem ako pravidelný pohyb, tak i čo najrozumnejšiu stravu. Varím si doma, v reštaurácii idem na obed možno tak raz za mesiac. Naučila som žiť bez kofeínu, takže ma nenájdete ani niekde v kaviarni na káve, haha. Keď tak nad tým premýšľam, kedy som sa mala stravovať „vonku“, tak by som sa v prvom rade ani nedoplatila, haha. Posilňovňa je u mňa na programe 3-4x do týždňa. Nebaví ma to, bolí to, ale je to jeden z najlepších resetov pre hlavu. Našťastie, mám ju len o desať poschodí nižšie pod bytom, takže vlastne „rovno pod nosom“. No a ak to cvičenie pomôže i tomu, ako človek vyzerá, to je len bonus navyše.
#13 – Otázka na záver: Páčil sa Ti tento rozhovor, haha? Nejaký odkaz / posolstvo na záver pre čitateľov?
Povedzme, že som to zvládla nad svoje očakávania, haha. Viac mi je prirodzené a blízke otázky klásť, než na ne odpovedať. A odkaz? Buďte dobrí a odpúšťajte si.
Redakcia