Bradley, ktorého Korem v rozhovore spomína, nie je nikto iný ako producent Bradley Jackson. Ten odhalil, že mal s dokumentom Milli Vanilli ťažkosti. Najmä ak išlo o tých ľudí, ktorí v tom čase pracovali v Arista Records, čo bolo vtedajšie vydavateľstvo kapely a nechceli o tom hovoriť. Vysvetlil, že hovoril s viac ako šiestimi manažérmi nahrávacieho štúdia Arista.
Mnohí z nich boli nadšení, keď sa dozvedeli, že budú môcť o tomto škandále hovoriť, no nadšenie opadlo, keď prišiel čas postaviť sa pred kameru. Viacerí z vedúcich pracovníkov, ktorí mali prehľad o tom, čo sa v Arista Records počas najväčšej slávy Milli Vanilli skutočne dialo, sa vo filme neobjavili. „Až na troch,“ priznal Jackson. „Ale ak mám byť úprimný, iba jeden z nich nám povedal skutočnú pravdu.“
Podľa filmárov a Morvana (Pilatus zomrel v roku 1998 vo veku 32 rokov), všetci ostatní tvrdo pracovali na ochrane legendy hudobného priemyslu Clivea Davisa, ktorý roky riadil Arista Records. Tvrdili, že nevedeli o škandále so synchronizáciou pier – vrátane samotného Davisa, hoci v dokumente sa to v skutočnosti neobjavilo. Jackson s týmto vyjadrením nesúhlasí.
„Náš dokument odhaľuje, že Clive Davis, najmenej šesť alebo sedem mesiacov predtým, ako Milli Vanilli vyhrali Grammy, o tomto podvode vedel,“ povedal. Dodal, že dvaja z troch, s ktorými sa rozprávali, by nikdy nepriznali, že Clive Davis o synchronizácii pier vedel. Bola to prosto vec, o ktorej Clive nikdy nevedel. Bol v tom nevinne a bol podvedený.
