V Reykjavíku, meste gejzírov a severských ság, sa nachádza inštitúcia, ktorá mení pohľad na biológiu, antropológiu a predovšetkým – humor. Vitajte v Hið Íslenzka Reðasafn, jedinom múzeu falusov na svete, kde sa mužský orgán stal predmetom seriózneho (no zároveň veselého) štúdia.
Od žartu k vede: Z býčieho biča na globálnu expozíciu
Príbeh múzea sa začal nenápadným žartom. Bol rok 1974 a islandský učiteľ a riaditeľ strednej školy Sigurður Hjartarson dostal od kolegu býčí p€ni§ sušený ako bič pre dobytok. Žartovný dar vyvolal v Sigurðurovi myšlienku, že by bolo zábavné zozbierať p€ni§ové exempláre od každého cicavca nájdeného na Islande.
To, čo začalo ako kuriozita v Sigurðurovej kancelárii, rástlo vďaka darom od farmárov, mäsiarov a, čo je najdôležitejšie, rybárov, ktorí mu nosili obrovské p€ni§y veľrýb. Zbierka sa rýchlo rozrástla a v roku 1997 otvoril Sigurður v Reykjavíku prvé a jediné falologické múzeum na svete. Dnes múzeum vedie jeho syn Hjörtur Gísli Sigurðsson, ktorý úspešne pokračuje v rozširovaní zbierky.
Kontrasty prírody: Od milimetrov k metrom
Dnes sa v zbierke nachádza viac ako 300 biologických exemplárov zo 100 rôznych druhov cicavcov. Múzeum úspešne spája vedu a humor. Návštevníci sa tu nestretnú so žiadnymi oplzlými vtipmi, ale s precíznymi preparátmi, ktoré sú konzervované, sušené alebo uložené v elegantných sklenených nádobách.
Najväčšiu pozornosť pútajú extrémne kontrasty. Na jednej strane stojí najväčší exponát – meter dlhý (a vážiaci asi 70 kg) p€ni§ vorvaňa tuponosého (spermovca), ktorý by mohol slúžiť ako kanoistické veslo. Na strane druhej sa musíte nakloniť, aby ste v sklenenej nádobe zbadali miniatúrnu p€ni§ovú kosť (baculum) škrečka, ktorá meria iba 2 milimetre a je viditeľná len pod lupou.
Expozícia ponúka komplexný pohľad na evolúciu a rozmnožovanie, pričom jasne demonštruje, akú rôznorodú má tento orgán funkciu a formu.
Elfovia, Trólovia a prvé ľudské zlyhanie
Biologická sekcia je len jednou časťou kuriozít. Island, krajina so silnou tradíciou folklóru, má v múzeu vyhradený priestor pre mýty. Sekcia venovaná falusom elfov, trolov, kelpií a plážových šepkárov síce neponúka viditeľné exempláre (nakoľko sú elfovia neviditeľní), no prítomnosť týchto „neviditeľných“ exponátov vyvoláva pravidelné salvy smiechu.
Najdiskutovanejším exponátom je však, bezpochyby, ľudský falus. Múzeum síce dlho túžilo získať exemplár od Homo sapiens, no z dôvodu kultúrnych tabu a náročnej preparácie to bol boj. Prvým darcom bol 95-ročný Islanďan Páll Arason. Hoci múzeum otvorene priznáva, že prvý pokus o konzerváciu nebol dokonalý a orgán sa scvrkol, jeho prítomnosť uzatvára Sigurðurov pôvodný cieľ získať falus od každého cicavca na Islande. Múzeum má tiež sľúbené exempláre od ďalších mužov vrátane Američana, známeho ako „Elmo“, čím je budúcnosť zbierky zabezpečená.
Múzeum falusov je viac než len zbierka kuriozít. Je to oslava prírody, vzdelávacia inštitúcia a monument severského humoru. Či už ste biológ, cestovateľ hľadajúci bizarnosti, alebo len človek s otvorenou mysľou, túto návštevu Reykjavíku vraj nebudete ľutovať.