Keď dnes niekomu povieme „Ahoj“, väčšinou nad tým vôbec nepremýšľame. Je to pre nás len krátky zvuk, ktorým oznamujeme: „Som tu a vidím ťa.“ Ak sa však pozrieme na to, odkiaľ sa naše pozdravy vzali, zistíme, že sme cestou dejinami niečo dôležité stratili. Zatiaľ čo niekde sa ľudia zdravia ako vzácne bytosti, my na seba občas len „pokrikujeme“.
Keď na seba voláme ako na lúke
Možno vás to prekvapí, ale naše najbežnejšie krátke pozdravy majú korene v lesoch a na pastvinách. Slová ako Hi, Hey, Hallo, či Hello pôvodne neboli žiadnou veľkou zdvorilosťou.
Hey a Hi: Boli to jednoduché výkriky, ktorými sa upútavala pozornosť na diaľku. Používali sa na odháňanie zveri alebo na poháňanie dobytka.
Hello / Hallo: Predtým, než sme ho začali používať v telefónoch, to bol lovecký pokrik na psov alebo zvolanie „stoj!“. Thomas Edison ho neskôr vybral pre telefón práve preto, že je to silný zvuk, ktorý v slúchadle dobre počuť.
Ahoj: Je to námornícke zavolanie na inú loď (Ahoy). V podstate je to len hlasné: „Hej, vy tam na tej palube!“
Tieto pozdravy sú ako krátke „pípnutie“. Sú rýchle a praktické, ale v skutočnosti v nich nie je schovaná žiadna hlbšia myšlienka ani úcta k tomu druhému.
Európa: Zdravie, služba a stará škola
Keď sa pozrieme na staršie európske pozdravy, uvidíme v nich úplne iný svet. Svet, kde ľuďom záležalo na prežití alebo na tom, kto je komu „pánom“.
Zdravstvujte (Здравствуйте): Tento ruský pozdrav nie je len prázdna fráza. Je to priamy príkaz: „Buď zdravý!“ V drsných podmienkach bolo zdravie to najcennejšie, čo ste mohli druhému popriať.
Servus (u nás aj ľudové Serus): Toto slovo v latinčine znamená „sluha“. Keď sa takto niekto pozdravil, v podstate tým hovoril: „Som ti k službám.“
Ciao / Čau: Podobne je na tom známe talianske Ciao. Pôvodne znamenalo „tvoj otrok“. Vyjadrovalo to maximálnu oddanosť tomu, koho stretnete. Dnes je to ľahký pozdrav, ale v jeho DNA je zapísaná hlboká služba.
Mier a otvorená náruč Orientu
V arabskom a perzskom svete alebo v Strednej Ázii nie je pozdrav len rýchlym „čau“. Je to rituál, ktorým človeku otvárate svoje srdce, aj domov.
Merhaba: „Máš u mňa miesto.“ Tento krásny pozdrav znamená „priestrannosť“. Keď niekomu poviete Merhaba, hovoríte mu: „Môj priestor je tvojím priestorom, vítam ťa v pohodlí a šírke môjho domova.“ Je to pozdrav maximálnej pohostinnosti.
Salam: Mier, ktorý rastie pod očami. Tu sa pozdrav nabaľuje ako snehová guľa. Čím viac chcete niekoho obdarovať, tým dlhšie hovoríte:
Salam: „Mier“ (Si pri mne v bezpečí).
Salam alaikum: „Mier s vami“ (Prianie pokoja aj pre tvoju rodinu).
Salam alaikum wa rahmatullah: „…a Božia milosť“ (Pridávate nebeskú ochranu).
Salam alaikum wa rahmatullahi wa barakatuh: „…aj požehnanie a hojnosť.“
V našom svete slová skracujeme, aby sme ušetrili čas. Tu je to naopak – čím dlhšie pozdrav trvá, tým vzácnejší je pre vás ten, koho ste stretli.
Afrika: „Vidím ťa, teda si“
V južnej Afrike nájdeme koncept Ubuntu, ktorý hovorí: „Som tým, kým som, vďaka ostatným ľuďom.“ Ich pozdravy sú hlboko ľudské.
Sawubona (kmeň Zulu): Doslova znamená „Vidím ťa“. Odpoveď: „Tu som.“
Pre nás je to možno zvláštne, ale pre nich je to kľúčové. Kým ťa nikto nevidí a neuzná, akoby si neexistoval. Pozdravom Sawubona dávate druhému človeku hodnotu a potvrdzujete jeho existenciu v komunite.
Ázia: Plné brucho a úcta k poriadku
Ďaleký východ prináša pozdravy, ktoré riešia buď holé prežitie, alebo prísny spoločenský poriadok.
Čína: „Už si jedol?“ V Číne sa vás priatelia namiesto „ako sa máš“ často opýtajú: „Chī fàn le ma?“. V časoch, keď bolo jedla málo, to bol ten najväčší prejav záujmu o druhého. Znamená to: „Záleží mi na tom, aby si netrpel hladom.“
Kórea: Mier a pravidlá. Kórejský pozdrav „Annyeong-haseyo“ v sebe nesie prianie pokoja a mieru. Musíte ho však vysloviť správne podľa toho, či je ten druhý starší. Je to ako skener, ktorý hneď nastaví úroveň úcty.
Japonsko: Geometria tela. Tu nejde len o slová, ale o klaňanie. Záleží na tom, v akom uhle sa nakloníte. 15 stupňov je pre priateľa, 45 stupňov pre niekoho, koho si nesmierne vážite.
India a okolie: Uznanie svetla v každom z nás
Na konci našej cesty stojí indické Namaste. Tu končia všetky rozdiely, peniaze aj postavenie.
Namaste: Znamená: „To božské vo mne si ctí to božské v tebe.“
Hovoríte ním, že v každom človeku je niečo vzácne, čo stojí za úctu. Keď pri tom zopnete ruky pred hrudníkom, spájate tým svoju myseľ aj srdce do jedného celku.
Čo z toho vyplýva?
Možno je naše „Ahoj“ pre nás dnes pohodlné, pretože nás k ničomu nezaväzuje. Ale niekedy je dobré si spomenúť, že pozdrav môže byť viac než len zvuk. Môže to byť prianie zdravia, sľub bezpečia, pozvanie do vlastného priestoru alebo uznanie, že pred vami stojí vzácna bytosť.
Nabudúce, keď sa niekomu pozdravíte, skúste sa zamyslieť: Chcem na neho len „zakričať z lode“, alebo mu chcem skutočne popriať niečo dobré?
