Takmer štyridsať rokov po jadrovej katastrofe v Černobyle sa v okolí opustenej elektrárne pohybujú stovky divokých psov, ktorých DNA je pre vedcov skutočnou záhadou. Najnovšie výskumy odhaľujú, že tieto zvieratá prešli extrémne rýchlou evolúciou – v ich genetickom profile sa objavili znaky, ktoré sa u iných psov na svete nevyskytujú.
Medzinárodný tím vedcov z USA, Poľska a Ukrajiny analyzoval krvné vzorky od viac než 300 psov z rôznych častí černobyľskej zóny. Výsledky ukázali, že psy žijúce najbližšie pri reaktore majú výrazne odlišné genetické znaky v porovnaní s tými, ktoré sa pohybujú ďalej od epicentra havárie. Rozdiely sú natoľko výrazné, že vedci dokážu určiť pôvod psa len na základe jeho DNA.
Zatiaľ nie je jasné, či tieto zmeny spôsobila priamo radiácia, alebo kombinácia extrémnych podmienok, v ktorých psy žijú. Isté však je, že černobyľské psy sú unikátnym príkladom toho, ako sa živočíchy dokážu prispôsobiť aj tým najnehostinnejším podmienkam na Zemi.
Ako tieto genetické zmeny ovplyvňujú správanie či zdravie psov, vedci zatiaľ presne nevedia. Výskumy ukazujú len to, že ich DNA je výrazne odlišná od bežných psov a populácie sa vyvíjajú unikátnym spôsobom v reakcii na extrémne prostredie. Genetika všeobecne ovplyvňuje temperament, úroveň strachu, agresivitu či sociálnosť, takže je možné, že černobyľské psy majú špecifické správanie práve vďaka týmto zmenám – konkrétne prejavy však ešte nie sú vedecky potvrdené.
Vedci momentálne skúmajú, či tieto genetické odlišnosti prinášajú psom výhodu na prežitie v zóne s radiáciou a toxínmi, alebo ovplyvňujú ich správanie inak ako u psov žijúcich mimo zóny. Jedno je však isté – príbeh černobyľských psov je fascinujúcim dôkazom sily prírody a jej schopnosti neustále sa prispôsobovať.