Deti mu vopchali hlavu do záchoda a musel im slúžiť: Nechutná šikana medzi piatakmi!

Útok na 11-ročnú Andrejku v Miloslavove vyvolal obrovské pobúrenie a záujem médií. Odvtedy sa na internete a v médiách objavujú mnohé ďalšie prípady, kde hrá hlavnú rolu detská šikana. Hovoria o nich nielen rodičia či deti, ale aj učitelia. A jeden taký vám v plnom znení prinášame nižšie. Pochádza zo známej facebookovej stránky s názvom „Nekŕmte nás odpadom“, kde sa so svojou skúsenosťou podelila dlhoročná učiteľka. Upozorňujeme však, že je to poriadne nechutné.

Detská šikana – skúsená učiteľka sa podelila o príbeh

Prípad v Miloslave vyvolal záujem širokej verejnosti o problém šikany medzi deťmi. Učím už 20 rokov na základnej škole a s istotou vám môžem povedať, že nejde o problém nový. Ani si nemyslím, že by tých prípadov bolo viac ako pred pár rokmi, len sociálne siete tento problém posunuli do novej roviny.

Čo sa však zmenilo je prístup rodičov. Keď sa ako učiteľka pokúsim upozorniť na nevhodné správanie žiaka jeho zákonných zástupcov, bývam často terčom verbálneho útoku a vyhrážok. Miera arogancie ich strany ma niekedy doslova šokuje.

Jeden príklad zo všetkých. Mala som medzi piatakmi v triede tichého a skromného žiaka zo sociálne slabšej rodiny. Nemal vlastný mobil, nechodil v značkových odevoch, ani sa nemohol pochváliť fotkami z luxusných dovoleniek, či lyžovačiek. Z jeho správania som cítila, že sa v triede necíti dobre, ale otvoriť sa mi dlho nedokázal.

Neskôr som zistila, že ho niektorí spolužiaci volajú “beggar”, teda žobrák. Pokúsila som sa v triede deťom opakovane rozprávať, že sociálna situácia človeka nehovorí nič o jeho kvalitách, že predsa existujú aj iné hodnoty ako peniaze a materiálne statky a tie sú často oveľa dôležitejšie. Asi márne.

Neskôr som našla rukou napísaný odkaz, že sa má načo tešiť. Až vtedy sa v mojom kabinete rozplakal a konečne mi povedal, čo mu niektorí žiaci v triede robili. Musel im slúžiť, oslovovať ich pán ten a ten, chodiť nakupovať do bufetu, veď páni majú na to sluhov a raz mu dokonca strčili hlavu do WC.

Neuveriteľná reakcia otca

Viedol ich asi najsuverénnejší piatak, akého som kedy stretla. Rozhodla som sa zavolať si jeho rodičov. Na stretnutie prišiel jeho otec, ktorému som sa pokúsila slušne vykresliť situáciu. Jeho reakcia ma šokovala.

Vraj som tu od toho, aby som deti učila a nehrala sa na detektíva a psychológa, že chlapcovi neublíži, keď ho takto zocelia a spravia z neho odolného chlapa. “V živote to ocení, to mi verte!” Na moje naliehanie, že takého správanie nebudem tolerovať, mi vyhrážne oznámil, že sa na mňa bude sťažovať.

“Ja na právnikov mám, vy z učiteľského platu asi ťažko,” a treskol dverami. Ostala som v šoku. Samozrejme som sa nevzdala a aj s pomocou nášho riaditeľa sme situáciu ako tak vyriešili.

V hlave mi však stále rezonuje ten rozhovor. Deti sú zrkadlom svojich rodičov. Ak sa dnes ideme hnevať na tie decká z Miloslavova, tak by sme náš hnev mali smerovať v prvom rade na ich rodičov.

Text: Magazín Pre Teba | Zdroj: Facebook/Nekŕmte nás odpadom | Foto: Pixabay.com