Slovenka žije v Afganistane a povedala nám o tom, ako to v tejto krajine skutočne vyzerá, aké zmeny nastali po konci vojny v roku 2021, ale tiež, aké sú tamojšie zvyky. Samozrejme, že sme sa museli spýtať aj na to, aké sú afgánske ženy. Oproti Slovenkám vraj lenivé a arogantné. Prečítajte si viac!
Začnime tým, že prečo si vlastne odišla do Afganistanu a čo ťa presvedčilo ostať tam žiť?
Moje rozhodnutie opustiť Európu alebo odísť do Afganistanu bolo viac-menej spontánne. Bolo to v čase pandémie, kedy zaviedli v Európe rôzne obmedzenia a opatrenia, do toho vypukla vojna na Ukrajine a to ma veľmi vyčerpávalo a frustrovalo.
Bolo ťažké kamkoľvek ísť a cestovať a keďže ja som taký ten rebelský typ, čo vždy ide proti prúdu, tak som si povedala, že odchádzam tam, kde budem mať od toho celého zmätku pokoj. Potrebovala som akýsi reset. Presne v tom čase sa mi naskytla príležitosť vycestovať do Afganistanu, čo som okamžite bez rozmýšľania prijala.
Dosť veľa ľudí z môjho okolia bolo šokovaných, keď sa dozvedeli kam odchádzam. Ale tak, koľko ľudí sa už len dostane do Afganistanu? Táto krajina nie je dovolenková destinácia a mňa hrozne lákala predstava pozrieť sa celej tej veci okolo Talibanu na koreň a zistiť, či je to naozaj tak, ako sa o tom rozpráva u nás na západe.
Netvrdím, že tu ostávam navždy. Afganistan určite raz opustím, no zatiaľ mi to tu vyhovuje. V každom prípade, už teraz sa teším na to, ako budem jedného dňa rozprávať svojim vnúčatám o tom, ako sa mi žilo v jednej z najnebezpečnejších krajín sveta.
Aké boli tvoje prvé pocity, keď si vymenila Slovensko za Afganistan?
Pamätám si celkom živo na ten pocit, keď som na medzinárodnom letisku Hamida Karzaja v Kábule vystúpila z lietadla. Čakal ma vestibul podobný železničnej stanici v nejakej zo slovenských dedín. A to doslova.
Slovenka žije v Afganistane: Návšteva WC bol šok milénia
Kým som čakala v rade na pasovu kontrolu, stihla som navštíviť aj toalety a bol to šok milénia. Namiesto záchodov tam boli iba diery v zemi, po celej podlahe bol moč a hrozne to tam páchlo. Potom som si vo vestibule všimla skupinku, asi 6-7 bradatých mužov s turbanmi na hlavách a so samopaľmi prevesenými cez plece a to bol ten moment, kedy som si prvýkrát reálne uvedomila, kde to vlastne som.
Pocity som mala zmiešané, no určite zo všetkého najviac bol badateľný práve adrenalín, nadšenie a zvedavosť. Afganistan nie je iba iná krajina, ale dá sa povedať, že je to iná planéta. Všetko je tu iné než u nás na Slovensku alebo v Európe. Človek má pocit, že sa vrátil späť v čase. Niekedy aj o niekoľko storočí.
Čo ťa na tej krajine najviac prekvapilo? V pozitívnom aj negatívnom zmysle.
Je tu toho veľa čo ma každým dňom dokáže zaujať, prekvapiť, osloviť, ale hlavne šokovať. Čo ma však v prvom momente milo prekvapilo, bola čistota ulíc. Neustále sa ich tu snažia udržiavať ako tak v čistote, aj keď pri tom obrovskom počte obyvateľov, je to skoro nemožné. A zaujali ma aj deti. Tie sú tu hádam všade, vo veľkom počte a to v akúkoľvek hodinu, dennú či nočnú.
Rodiny tu mávajú v priemere 5-7 detí, tí výkonnejší 10-12, dokonca aj 14 kusov. Povedala by som, že bohatstvo rodiny sa tu odhaduje podľa počtu detí. Čím viac detí rodina má, tým je v spoločnosti váženejšia a ženy sa tu doslova predbiehajú v tom, ktorá ich má viac. Čo sa mi ale nepáči je, že tie deti sa nemajú kde hrať.
V tejto krajine snáď neexistujú detské ihriská a tak sa deti hrávajú na uliciach s najfrekventovanejšou premávkou a zdá sa, že to nikomu nevadí. Tie staršie dávajú pozor na tie mladšie, bratia na sestry a takto to tu funguje. A hlavne, tie deti nesedia s mobilmi v rukách, ale hrajú sa vonku rôzne hry, ako my sme sa kedysi hrávali, kým sme nepoznali smartfóny a internet.
Čo ma naopak prekvapilo, ba dokonca zarazilo, že ľudia tu nečítajú. Mimo toho, že ešte aj dnes je tu vysoká negramotnosť, ani vysokoškolsky vzdelaní ľudia nepoznajú literatúru. Pre nich knihy patria do škôl, takže u ľudí doma by ste zbytočne hľadali nejaké knihy. Okrem Koránu tu nič iné nenájdete.
V čom je tamojší bežný život iný ako na Slovensku a v čom naopak podobný?
Ako som už spomenula, Afganistan je ako iná planéta. Všetko je tu iné. Od kultúry, cez tradície a zvyklosti až po mentalitu a každodenný život. Deň tu začína pred východom slnka, v lete okolo tretej-štvrtej ráno, v zime okolo šiestej, kedy sa muži schádzajú v miestnych mešitách na prvú modlitbu dňa. Po modlitbe sa vrátia domov, naraňajkujú sa a po raňajkách sa poberú každý za svojou prácou. Ženy ostávajú doma a starajú sa o domácnosť.
Deti idú do škôl, tie menšie ostávajú doma so ženami. Škôlky tu nemajú. Školský rok začína s príchodom jari a končí niekedy v novembri. Školy sú rozdelené na dievčenské a chlapčenské a veľa z nich kvôli obrovskému počtu detí funguje na 2 smeny. Mladší žiaci majú vyučovanie doobedu a potom poobede zasa tí starší. Kým sú mladšie deti v škole, staršie pracujú. Chlapci sa učia remeslu od svojich otcov, dievčatá sa zasa učia starať sa o domácnosť a mladších súrodencov.
Nočný život v podobe diskoték a barov tu nenájdete
Po obede sa krajina dostáva do stand-by módu. Kto môže, ten sa uloží k popoludňajšiemu spánku, pričom ľuďom je jedno, kde sa práve nachádzajú. Ak majú čas zdriemnuť si, tak to urobia, hoci aj uprostred ulice, postačí im aj kúsok starého koberca niekde v tieni budovy. Po popoludňajšom oddychu je v krajine opäť rušno a to až do západu slnka, kedy sa väčšina pracujúcich vracia domov k svojim rodinám. Podobnosť so Slovenskom sa tu nedá nájsť v žiadnom prípade.
Nočný život v podobe diskoték a barov tu nenájdete. V neskorých večerných hodinách sa tu len málokto odváži opustiť svoj domov. Robia to naozaj iba v krajných prípadoch. Riziko napadnutia je tu dosť vysoké, hoci Taliban sa to prísnymi trestami snaží eliminovať. Veľa ľudí tu preto vlastní, či už legálne alebo nelegálne, zbrane.
V noci taktiež nenájdete na ulici zaparkované žiadne autá. Je tu hrozba, že ak by ste zaparkovali auto pred domom, ráno ho tam už nenájdete, takže celkom dobre tu funguje biznis so súkromnými stráženými parkoviskami. Hoci ani to nie je 100%-nou zárukou, že tam človek na druhý deň svoje auto nájde.
V byte s rozlohou 100m² môže bývať 20 aj viac ľudí
Ľudia tu radšej bývajú v panelákoch s ochrankou alebo viacgeneračných domoch. Je to kvôli bezpečnosti. Čo je tiež zaujímavé, že v trojizbovom byte tu celkom bežne bývajú 3 aj 4 generácie, pričom netreba zabúdať na priemerný počet detí jednej afgánskej rodiny. Takže v byte s rozlohou 100m² môže bývať 20 aj viac ľudí.
Keby ste ich ale navštívili, tak vás uvítajú v hosťovskej izbe a z bytu neuvidíte nič, pretože je to ich súkromie, kam smie len najbližšia rodina. Hosťovské izby bývajú oddelené od bytu. Buď majú osobitný vchod alebo sa nachádzajú čo najbližšie k vstupným dverám. V rodinných domoch bývajú zasa umiestnené čo najbližšie k bráne. Taktiež bývajú rozdelené pre mužských a ženských hostí.
Zariadené sú väčšinou tradične, zem pokrývajú drahé koberce a po obvode izieb sú rozprestreté pohodlné matrace a vankúše. Uprostred izby sa rozprestrie veľký obrus a stoluje sa na zemi. Ponúknu vás podľa možností, najčastejšie však čajom, zeleným alebo čiernym a sladkosťami, sušienkami, sušeným ovocím a orieškami.
Večere u nich bývajú takou malou oslavou kedy sa celá rodina stretne pri jedle. Ak by ste ostali na noc, čo je tu úpne normálne, že návšteva odchádza až ráno, tak vám ustelú tam, kde ste stolovali – priamo na zemi. Nemyslím, že si príliš zakladajú na tom, kde, ako a v čom spia.
Ak nás naše internetové zdroje neklamú, tamojšia vojna skončila v roku 2021. Ako to tam vyzerá teraz?
Áno, vláda USA tu oficiálne skončila v auguste 2021, kedy sa k vláde dostal Taliban. Keďže ja som sem prišla v čase, kedy tu Taliban vládol už asi pol roka, môžem hovoriť iba o veciach, ktoré som tu postrehla za tú dobu odkedy som tu, alebo o tom, čo mi rozprávali miestni. Aj po tom, čo krajinu opustili vojaci z NATO, krajina stále nie je slobodná a Taliban nemá všetky právomoci, aké by mohol, alebo mal mať. Neustále sú konfrontovaní rôznymi podmienkami a priamou alebo nepriamou hrozbou opätovných útokov a invázie zo strany USA. Napriek tomu, že USA sa stále snaží o kontrolu ekonomiky v krajine, ekonomika sa tu každým dňom rozvíja a krajina napreduje vo vývoji. Zatiaľ sú to iba malé krôčiky, ktoré podľa mňa jedného dňa budú ale jasne badateľné.
Ja osobne tu zatiaľ vnímam iba pozitívne zmeny. Tak napríklad, keď som sem prišla, neexistovala tu hygiena. Mám na mysli hygienu v podnikoch a prevádzkach. Nikto to tu dovtedy nekontroloval a tak sa stalo, že keď som si kúpila chlieb, našla som v ňom zapečené kúsky sáčku, novín, kusy plastov, vlákien, kúsok omietky, kamienky, ba aj vlasy a nechty. Reštaurácie boli neskutočne špinavé, že človeku sa dvíhal žalúdok už pri vstupe. Jednak z toho smradu a jednak z pohľadu a celkom bežne v nich predávali už pokazené jedlo. Pokazené mäso a potraviny viditeľne napadnuté hlodavcami, švábmi, či inou háveďou tu dovtedy zjavne nikomu neprekážali. Každému išlo len o zisk.
Slovenka žije v Afganistane: Taliban zaviedol hygienické kontroly
Medzičasom Taliban zaviedol hygienické kontroly, čo viedlo k masovému zatváraniu prevádzok, a to sa, samozrejme, mnohým obchodníkom nepáčilo, pretože prišli o svoj príjem. Taktiež pozatvárali tisícky lekární, ktorých majiteľmi boli nekompetentní ľudia bez odborného vzdelania. Začali tu búrať ilegálne stavby a projekty, ktoré tu vyrástli skrz korupciu bývalej vlády. Na severe krajiny, v provincii Balkh začali stavať kanál „Qosh Tepa Canal“, ktorý by sa mal tiahnuť na západ cez provinciu Jowzjan a končiť by mal v provincii Faryab. Tento kanál by mal zabezpečiť zvýšenie produkcie úrody, takže krajina by mala byť menej odkázaná na dovoz surovín zo zahraničia.
Po celom Afganistane a najmä v mestách a to každých niekoľko 100 metrov, sú takzvané checkpointy, ktorým sa nedá vyhnúť, ak sa človek chce dostať do inej časti mesta alebo provincie. Zakázané sú tu autá s tmavými sklami, aby sa predišlo prípadným únosom ľudí.
Ak by som to mala zhrnúť, tak tunajšie obyvateľstvo, hoci spočiatku bolo možno skeptické, dnes je viac než spokojné s vládou Talibanu a podporujú ho. Ak by ho nepodporovali, tak určite by sa nikdy nedostal k moci. Komu Taliban prekáža, tak to sú práve kriminálnici a delikventi, ktorým Taliban klepe po prstoch. Miestni hovoria, že za bývalej vlády tu bola korupcia rozšírená vo všetkých sférach a oblastiach života. Za peniaze tu bolo možné kúpiť si a dosiahnuť čokoľvek, na čo si človek zmyslel, od falošných potvrdení a dokladov až po vysokoškolské diplomy. Veľa majetných ľudí v krajine prišlo k svojim majetkom podvodmi alebo násilím.
V súčasnosti majú afgánske ženy a dievčatá obmedzený prístup ku vzdelaniu
Čo sa týka škôl a vzdelania žien, tak je pravda, že v súčasnosti majú afganské ženy a dievčatá obmedzený prístup ku vzdelaniu. Má to byť však iba prechodný stav a na riešení tohto problému sa pracuje. Zo zdrojov mne blízkych je za tým v prvom rade nedostatok pedagogičiek, keďže v auguste 2021 ženy z obáv pred Talibanom z Afganistanu masovo utekali. Ďalším dôvodom je, že na školách malo dochádzať k znásilneniam, rozšírená bola prostitúcia a jednak bolo to miesto, kde sa mali organizovať povstalecké skupiny.
Tým, že Taliban zakázal dievčatám a ženám navštevovať školy, zabránil možným potenciálnym zraneniam učastníkov a možno aj stratám na životoch. V každom prípade tu fungujú rôzne vzdelávacie centrá, kde sa dievčatá a ženy môžu prihlásiť na rôzne kurzy. Najväčší záujem je však o jazyky. Taktiež tu fungujú Madrasy, čo sú islamské školy, ktoré navštevujú aj negramotné ženy vo vyššom veku, kde sa okrem iného učia čítať a písať.
Ako vnímaš afgánske ženy. Majú ženy v Afganistane podľa teba nejaké práva?
Poviem to na rovinu. Afgánky sú podľa mňa vo všeobecnosti lenivé a arogantné. Aj keď na západe sa médiá snažia ľuďom vykresliť afgánske ženy ako utláčané a bez práv, pravda je úplne iná. Ženy tu majú, povedala by som, viac práv než ženy na západe a skoro žiadne povinnosti. Odhliadnuc od povinného zahaľovania sa, ktoré majú tak či tak hlboko zakorenené v ich kultúre, tu ženy nemusia robiť nič, čo robiť nechcú.
Tak napríklad, až na zopár výnimiek, ktoré sa uplatnili v zdravotníctve alebo školstve, ony tu skoro vôbec nepracujú. A nie, nie je to tým, že by nesmeli. Ony jednoducho pracovať nechcú. A to je jedna z vecí, ktorá ma šokovala. Zatiaľ, čo Slovenky, alebo povedzme Európanky pracujú nonstop a vždy hľadajú možnosti a príležitosti ako nadobudnúť financie, afgánske ženy nepracujú. Ony si doma upracú a navaria a tam to skončilo. V Afganistane všetko robia muži. Naozaj všetko. Nikde v krajine nenájdete jedinú ženu upratovačku alebo chyžnú a dokonca dámske spodné prádlo a dámske hygienické potreby predávajú muži, lebo ženy jednoducho pracovať nebudú. Kým slovenské ženy sú ochotné s červeným diplomom ísť vykladať do Kauflandu tovar za pár drobných, afgánske ženy nie.
Afgánky sú podľa mňa vo všeobecnosti lenivé a arogantné
Práve tieto veci týkajúce sa žien a ich práv ma tu šokovali najviac. Západ sa nám snaží nahovoriť, že tieto ženy sú utláčané, no realita je úplne iná. Nehovorím, že všetky ženy do jednej sú tu princezné, samozrejme, že aj tu sa nájdu jedinci, ktorí svoje ženy týrajú alebo bijú ale sú to naozaj ojedinelé prípady, ktoré spoločnosť odsudzuje. Zažila som situáciu, kedy jeden muž začal na ulici mlátiť svoju ženu. Ľudia nepozerali preč ani nenatáčali videá ako to býva dnes trendom, ale skupina chlapov ho zdrapla a spacifikovala. Kým čakali na príchod polície, ženy sa postarali o napadnutú ženu. Afgánci sú už od malička vedení k tomu, že ženy sú matkami, sestrami a dcérami a preto majú byť ako slabšie pohlavie aj patrične chránené.
Je to žena, ktorá privádza na svet dieťa a muž jej musí prejavovať úctu, lebo on sa z tej ženy narodil. A to je to, čo tieto ženy doslova zneužívajú. Ich cieľom je dobre sa vydať. To znamená buď sa vydať tak, aby nikdy nemusela pracovať, respektíve žobrať, alebo dostať sa do Európy, kde majú o všetko postarané. To všetko im vyplýva z práva šaría. Muž je povinný finančne sa postarať o svoju manželku, deti a rodinu a dokonca aj v prípade, že by jeho manželka bola majetnejšia než on, muž nemá právo od nej požadovať ani cent na chod domácnosti, stravu a podobne.
Muž je povinný finančne sa postarať o svoju manželku, deti a rodinu
A tieto maniere Afgánky vykazujú už pri zásnubách, ktorých suma sa môže vyštverať až na štvorciferné číslo v US-dolároch. Svadby začínajú v priemere sumou 10 000 – 25 000 $, pričom všetko hradí ženích a jeho rodina. Nevesta a jej rodina si tu určujú pravidlá a podmienky. Dokonca ak aj bývajú v rodinnom dome, žena sa tu nikdy nestará o záhradu, pole, či hydinu, ako je to bežne zvykom u Sloveniek. Opäť je to muž, kto sa stará o úrodu, ba aj o okrasné rastliny.
Nemajú ani žiadne záľuby alebo ručné práce ktorými by si krátili čas alebo by si mohli niečo privyrobiť. Ich jedinou výplňou času je starostlivosť o deti, navštevovanie sa, plánovanie najbližších zásnub a svadieb, potom samotné svadby a všetko okolo toho no a sledovanie amerických a indických seriálov.
Ako tam vnímajú teba ako Slovenku?
Neverili by ste, ale aj keď sa na verejnosti podľa ich zákonov zahaľujem, oni to akosi cítia, že som cudzinka. Vždy sa ma pýtajú, či som Turkyňa alebo Arabka. Keď im poviem, že ani jedno, že som Európanka, tak hneď zo mňa urobia Nemku. Slovensko im nič nehovorí a tak im hovorím, že som z Československa. Vtedy je možné na ich tvárach rozpoznať uznanie a veľa z nich si zaspomína na časy spred Sovietskej invázie, kedy veľa československých inžinierov pracovalo v Afganistane. Po krátkom small-talku ma väčšinou pozývaju k sebe domov na čaj, čo si myslím, že je celkom pozitívny ohlas na moju adresu.
Sú nejaké bizarnosti alebo pikošky, ktoré by si nám o Afganistane vedela prezradiť?
Tak toho je naozaj veľa. Ale čo ma vždy vie pobaviť sú okná. Oni totižto keď si nainštalujú domov nové plastové okná a dvere, tak z nich nestiahnu tú ochrannú fóliu a tak aj 20 rokov po inštalácii môžete ešte stále na rámoch okien a dvier čítať „winturk – po inštalácii fóliu prosím odstrániť“ a to hneď v niekoľkých jazykoch. Nemajú tu kúrenie, hoci zimy bývajú chladné ako v Európe. Kúri sa tu rôznymi elektrickými alebo plynovými ohrievačmi, prípadne uhlím v piecke. Drevom tu nekúria vôbec, pretože to je tu extrémne drahé.
Kúpeľne sú tu pre mňa nočnou morou. Zvyčajne je to iba toaleta (rozumej diera v zemi), nad ktorou je umiestnená sprcha. Sprchové kúty tobôž vane tu nemajú. Skoro všetky ženy tu nosievajú topánky na mega vysokých podpätkoch a to najmä v dedinách, kde sú iba poľné cesty. Novorodenci a batoľatá sa tu nosievajú na rukách. Detské kočiare nepoznajú. Tradičnú modrú burku nosia už len staršie ženy a ženy na dedinách. Mladšie prešli na modernejší arabský štýl a to sú čierne abáje
Je niečo, čo ti v Afganistane zo Slovenska / Európy chýba?
Chýba mi tu zeleň, čerstvý lesný vzduch a potraviny. Mliečne a mäsové výrobky, pečivo, zákusky, zaváraniny, koreniny, rôzne omáčky. Oni tu nemajú nič z toho. Žijú, čo sa stravovania týka úplne primitívne. Ryža, fazuľa, sezónna zelenina a ovocie, mäso a chlieb. Nič sa nesnažia produkovať alebo vymýšľať nové recepty.
My Slováci sme zvyknutí sa na zimu pripraviť rôznymi zaváraninami, uskladňujeme úrodu na rôzne spôsoby. Oni nič z toho nepoznajú. Nepoznajú syry, dokonca ani jogurt. Majú tu niečo, čomu hovoria „Mast“ a to prekladajú ako jogurt, lenže v skutočnosti je to len kyslé mlieko. Z pečiva nemajú okrem chlebových placiek v rôznych veľkostiach nič.
Keď tu zabijú kravu alebo barana v priebehu niekoľkých dní to musia skonzumovať, pretože to mäso nevedia spracovať tak, aby im nejakú dobu vydržalo. Všetko čo vedia urobiť je nechať niekoľko kusov mäsa vysušiť na slnku a to potom neskôr používajú pri varení. Takže chlapi, vážte si naše slovenské ženy. Sú to poklady a ani o tom neviete. Vedia nielen variť, ale aj piecť, zavárať, sú kreatívne, šikovné a k tomu najkrajšie na svete.
Na čo by sa mali pripraviť Slováci, ktorí chcú navštíviť túto krajinu?
- V žiadnom prípade sa nesnažte do krajiny prepašovať alkohol, cigarety, drogy alebo p**nografiu. A nesnažte sa nič z toho, okrem cigariet, v krajine vyhľadávať. Sú za to obrovské tresty.
- Nikdy na verejnosti nepúšťajte hudbu.
- Nedotýkajte sa žien, nefoťte ich a nenatáčajte.
- Zaobstarajte si kvalitné powerbanky. Aspoň 2 kusy podľa toho, koľko a ako často používate elektroniku. A taktiež kvalitnú baterku alebo lampu, najlepšie takú, ktorá sa dá nabíjať cez powerbank. Keďže samotná krajina neprodukuje elektrinu, Afganistan je odkázaný na elektrický prúd z Tadžikistanu. Ten býva ale denne prerušovaný aj na niekoľko hodín. V zime a v prípade zlého počasia alebo počas veľkých horúčav môže prúd vypadnúť aj na viac ako 24 hodín. Aj keď väčšina hotelov tu funguje na generátory, je dobre mať vždy nejakú tú baterku po ruke. Vzhľadom k tomuto problému s elektrinou je tu aj problém kúpiť si v lete chladený nápoj. Nie všetky obchodíky majú generátory, či chladničky.
- Pokiaľ je možné, na ulici nepoužívať smartfóny, pretože sa môže stať, že niekto pôjde okolo a zrazu je smartfón fuč. Priamo z ruky. Taktiež neodporúčam ani na 5 sekúnd položiť telefón niekam na stôl alebo na pult. Šanca dobehnúť zlodeja alebo nájsť ukradnutý telefón je nulová. Ak si potrebujete ale súrne zavolať, tak si radšej vojdite do obchodíku, kde je menej ľudí.
Slovenka žije v Afganistane: Nedotýkajte sa žien, nefoťte ich a nenatáčajte
- Nepoznajú tu verejné toalety, takže potrebu si vykonajte ešte predtým než pôjdete von. Nespoliehajte sa v tomto ani na reštaurácie, či kaviarne.
- Platby kartami tu nefungujú. Je dobré zaobstarať si hotovosť. Mince sa tu takmer vôbec nepoužívaju. Ak od vás začne jedno dieťa žobrať peniaze a vy mu niečo dáte, pripravte sa na to, že o 3 sekundy bude okolo vás stáť najmenej 15 iných detí.
- Jazdí sa tu všelijako. Neexistujú pravidlá a predpisy kto má prednosť, kto má jazdiť vpravo alebo vľavo. Požičovne áut tu neexistujú. Afganistan nemá železnice a tak jedinou pohodlnou alternatívou prepravy sú taxíky. Fungujú tu aj diaľkové taxíky, ktoré majú svoje stanice na okrajoch miest.
- Pokiaľ nechcete stráviť pár dní v nemocnici na infúziách, nesnažte sa ochutnávať z každého streetfood-u, ktorý uvidíte. Za jedlo si radšej priplaťte aj keby malo stáť toľko ako v Európe, ba dokonca aj viac alebo sa nechajte pozvať k miestnym domov, ktorí vám pripravia jedlo z čerstvejších surovín.
- Nepútajte na seba pozornosť, nebuďte výstrední, či už oblečením alebo správaním sa, rešpektujte zákony a pravidlá a nič sa vám nestane.
Zdroj|Foto: Archív/Magazín Pre Teba