Zatiaľ čo Pakistan oficiálne bombarduje afganské územia kvôli hrozbe TTP (Tehrik-e-Taliban Pakistan), nedávna eskalácia násilia na Durandovej línii prichádza v čase, keď sa región stáva centrom nových geopolitických napätí. Časovanie týchto udalostí – len dva dni po stretnutí afghánskych predstaviteľov s Ruskom v Moskve a uprostred obnovených amerických požiadaviek na základňu Bagram – vyvoláva otázky o širších regionálnych súvislostiach.
Chronológia eskalácie
Aktuálny konflikt sa vyostroval v priebehu niekoľkých dní:
8. október 2025: Jedenásť pakistanských vojakov bolo zabitých pri útoku TTP v okrese Bannu, región Chajbar Pachtúnchvá (Khyber Pakhtunkhwa).
9. október 2025: Pakistan uskutočnil bezprecedentné letecké údery na hlavné mesto Kábul. Išlo o prvý priamy útok na afganskú metropolu od nástupu Talibanu k moci v roku 2021. Pakistan oficiálne tvrdí, že cieľom boli pozície bojovníkov TTP. Taliban uvádza, že pri útoku zahynuli civilisti.
11.-12. október 2025: Vypukli intenzívne cezhraničné prestrelky medzi pakistanskými a afghánskými silami. Podľa oficiálnych pakistanských zdrojov zahynulo najmenej 23 pakistanských vojakov. Naopak, hovorca Talibanu Zabihullah Mujahid uviedol, že afganské sily zabili najmenej 58 pakistanských vojakov. Taliban zároveň hlási obete aj na svojej strane.
Geopolitický kontext: Stretnutie v Moskve
Len dva dni pred pakistanskými údermi na Kábul sa v Moskve uskutočnilo významné stretnutie v rámci takzvaného Moskovského formátu konzultácií o Afganistane (7. október 2025). Zúčastnil sa ho afganský minister zahraničných vecí Amir Khan Muttaqi a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov.
Na stretnutí Lavrov vydal jasné stanovisko: „Akákoľvek prítomnosť cudzích vojsk v Afganistane by destabilizovala región a bola by neprijateľná pre susedné krajiny.“ Rusko zároveň vyjadrilo podporu Talibanu v jeho úsilí proti ISIS a extrémizmu a kritizovalo západné sankcie voči Afganistanu.
Toto stretnutie bolo prvým oficiálnym rokovaním Ruska s afganskou vládou od apríla 2025, keď Moskva odstránila Taliban zo svojho zoznamu teroristických organizácií.
Indický faktor: Nová realita pre Pakistan
Zhodou okolností, v dňoch, keď afganský úradujúci minister zahraničných vecí Amir Khan Muttaqi (9. októbra 2025) začal historickú návštevu Indie – išlo o prvé stretnutie na takej vysokej úrovni od nástupu Talibanu k moci v roku 2021 – Pakistanské ozbrojené sily vykonali letecké údery na Kábul. Muttaqiho cesta bola umožnená až po tom, čo mu Bezpečnostná rada OSN udelila výnimku na cestovanie. Podľa pozorovateľov bola udalosť „pozorne sledovaná regionálnym súperom Pakistanu, keďže Dillí prehlbuje zapojenie s vládou Talibanu“.
Dramatický odklon a nové partnerstvo
Taliban označil Indiu za „významného regionálneho a ekonomického partnera“, čo predstavuje dramatický odklon od historickej úlohy Pakistanu ako hlavného podporovateľa afganského hnutia. Afganský Taliban, kedysi silne podporovaný Islamabadom, sa teraz snaží rekalibrovať svoju zahraničnú politiku. Svojho bývalého protivníka, Indiu, zapája do regionálnych rokovaní v snahe zabezpečiť si diplomatické uznanie.
Diplomatická búrka v Islamabade
Spoločné vyhlásenie z októbrového stretnutia vyvolalo v Islamabade diplomatickú búrku: obe strany v ňom vyjadrili znepokojenie nad teroristickými útokmi v regióne Kašmír spravovanom Indiou a vyhlásili solidaritu. Navyše, vyhlásenie uznalo Kašmír ako súčasť indického územia. Pakistan na túto časť vyhlásenia reagoval ostro a predvolal si afganského veľvyslanca.
Geopolitické dôsledky
Táto diplomatická reorientácia má pre Pakistan zásadné dôsledky: okrem eskalujúceho vojenského konfliktu na Durandovej línii teraz čelí stratégii „obkľúčenia“, keď jeho tradičný spojenec v Kábule nadväzuje vzťahy s jeho hlavným regionálnym rivalom. Pre Islamabad, ktorý desaťročia považoval Afganistan za svoju „strategickú hĺbku“ voči Indii, predstavuje toto zbližovanie existenčnú geopolitickú hrozbu.
Širší regionálny kontext
Skutočnosť, že eskalácia prichádza len mesiac po podpísaní novej strategickej obrannej dohody medzi Pakistanom a Saudskou Arábiou (17. septembra 2025), dodáva napätiu nový rozmer. Dohoda stanovuje, že útok na jednu z krajín bude považovaný za „agresiu proti obom“, čo signalizovalo prehlbovanie bezpečnostného partnerstva, dokonca s odkazmi pakistanského ministra obrany na potenciálne sprístupnenie jadrového programu Saudskej Arábii.
Dôležitým, ale často prehliadaným faktorom je dokončovanie infraštruktúrnych projektov v rámci čínskej iniciatívy Novej hodvábnej cesty (BRI). Pakistan slúži ako kľúčový terminál pre Čínsko-pakistanský ekonomický koridor (CPEC). Táto trasa má pre Peking strategickú cenu: umožňuje totiž obísť preťažené a najmä geopoliticky citlivé námorné trasy, ako je Malacký prieliv a Juhočínske more, ktoré sú dominantne kontrolované námornými silami USA a ich spojencami.Nestabilita priamo na Durandovej línii (hranica s Afganistanom) predstavuje existenčné riziko pre miliardové investície Číny v Pakistane a ohrozuje jej snahu o geopolitickú nezávislosť pri exporte a importe surovín.
Napriek tomuto strategickému záväzku sa však Rijád od aktuálneho konfliktu s Afganistanom výrazne dištancoval. Saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom vyzvalo obe strany k maximálnej zdržanlivosti a k okamžitému upusteniu od vojenských operácií. Dištancovanie kľúčového spojenca, Saudskej Arábie, od vojenskej akcie Pakistanu proti Kábulu naznačuje, že Rijád nechce riskovať narušenie svojich vlastných vzťahov s vládou Talibanu a podčiarkuje tak regionálnu izoláciu, v ktorej sa Pakistan v tomto konflikte ocitol. Túto opatrnosť posilňuje dlhodobý záujem Saudskej Arábie o zachovanie náboženského a humanitárneho vplyvu v Afganistane. Rijád, ktorý s Talibanom rokuje napríklad o kvótach pre pútnikov do Mekky, si nemôže dovoliť stratiť prístup do Kábulu na úkor obranného paktu s Islamabadom.
Americké záujmy o Bagram
Paralelne s týmito udalosťami pokračujú americké snahy o znovuzískanie kontroly nad leteckou základňou Bagram. Prezident Donald Trump opakovane vyhlásil, že „pracujeme na tom, aby sme ju získali späť.“
Trump odôvodňuje tieto ambície strategickou polohou základne – nachádza sa približne 60 kilometrov od Kábulu a má kľúčovú pozíciu pre monitorovanie Číny, od ktorej je vzdialená len 400 kilometrov. „Je to jedna hodina letu od čínskeho jadrového programu,“ argumentuje Trump.
Taliban však akékoľvek plány na návrat USA kategoricky odmieta. Hovorca Talibanu Zabihullah Mujahid vyzval Spojené štáty, aby „prijali politiku realizmu a racionality.“
Odhalenie ekonomického motívu – nie je to len o vojenskej stratégii, ale o 3 biliónoch (3×10¹²) USD kritických minerálov:
• V júni 2025 americkí automobiloví výrobcovia varovali, že hroziace nedostatky magnetov zo vzácnych zemín zatvoria výrobné linky „do niekoľkých týždňov“ (Zdroj: Al Jazeera)
• Čína ťažila 69% svetových vzácnych zemín v roku 2024, USA len 11,5% (Zdroj: The Washington Post)
• Od 1. decembra 2025 Čína zakazuje export vzácnych zemín pre vojenské účely zahraničným armádam vrátane USA (Zdroj: Dawn)
• Čína už získala niekoľko ťažobných práv v Afganistane a má záujem expandovať. Pre Peking znamená kontrola afganských nerastov ďalšie upevnenie dominancie vo výrobe vzácnych zemín – presne to, čo USA zúfalo potrebuje prelomiť. Pre Washington návrat do Afganistanu znamená nielen vojenskú pozíciu, ale aj prístup k zdrojom, ktoré by mohli znížiť americkú závislosť na Číne v kritických technológiách.
• Nie je ani tajomstvom, že Pantagon označuje Afganistan za „Saudskú Arábiu lítia“ (Zdroj: The New York Times)
Analýza: Štyri perspektívy konfliktu (Vr. Geostrategického motívu)
• Oficiálne vysvetlenie Pakistanu (Bezpečnostná optika): Islamabad tvrdí, že jeho vojenské akcie sú výlučne zamerané proti TTP, ktoré od pádu Kábulu v roku 2021 využíva afganské územie ako bezpečné útočisko. Pakistan obviňuje Taliban, že nedokáže alebo nechce kontrolovať TTP operácie z afganskej pôdy. Toto je deklarovaný dôvod zameraný na národnú bezpečnosť a boj proti terorizmu.
• Pozícia Talibanu (Optika suverenity): Afganská vláda popiera, že by tolerovala TTP na svojom území a označuje pakistanské údery za porušenie suverenity. Taliban varoval pred „inými prostriedkami“ obrany, ak diplomatické riešenie zlyhá, a vyzval Pakistan k dialógu namiesto vojenskej akcie. Ich hlavným naratívom je ochrana suverenity a popieranie zodpovednosti za TTP.
• Regionálna perspektíva (Optika eskalácie): Niektorí regionálni analytici poukazujú na časovú súvislosť troch faktorov: Ruské varovanie (7. októbra), Americké požiadavky na Bagram (september-október 2025) a Pakistanské útoky (9. októbra). Podľa tejto interpretácie môže eskalácia medzi Islamabadom a Kábulom slúžiť ako vytvorenie zámernej bezpečnostnej krízy, ktorá by v budúcnosti mohla ospravedlniť medzinárodnú intervenciu alebo obnovenie vojenskej prítomnosti v regióne.
• Geostrategický a Ekonomický motív (Optika kritických minerálov): Širšia perspektíva naznačuje, že súčasná nestabilita je katalyzovaná globálnou súťažou o afganské ložiská kritických minerálov v hodnote 3 biliónov USD (vrátane lítia a vzácnych zemín). V kontexte čínskej dominancie na trhu (69% ťažby) a americkej „zúfalej potreby“ (nedostatok magnetov), regionálny konflikt poskytuje geostrategickú príležitosť. Ak by Pakistan viedol k destabilizácii, mohlo by to otvoriť cestu pre externú intervenciu alebo prístup k týmto zdrojom, čo by znížilo závislosť USA od Číny v kritických technológiách a prelomilo čínsku expanziu ťažobných práv v Afganistane.
Záver: Nestabilita s otvoreným koncom
Eskalácia na Durandovej línii prichádza v čase, keď sa Afganistan nachádza na križovatke geopolitických a ekonomických záujmov veľmocí. Či už sú pakistanské útoky výlučne reakciou na hrozbu TTP, alebo sú súčasťou širšej stratégie, zostáva predmetom diskusie.Isté je, že región vstupuje do obdobia zvýšenej nestability, v ktorej sa prelínajú viaceré úrovne konfliktu:
Bezpečnostná rovina: Vzájomné obvinenia z podpory terorizmu (TTP vs. ISIS-K)
Vojensko-strategická rovina: Americké požiadavky na Bagram pre monitorovanie Číny a Strednej Ázie
Ekonomická rovina: Boj o prístup k 3 biliónom USD nerastného bohatstva uprostred americkej surovinovej krízy a čínskeho embarga na vzácne zeminy
Geopolitická rovina: Rusko-čínska snaha udržať USA mimo regiónu vs. americká túžba získať späť stratenú pozíciu
Taliban varuje pred „inými prostriedkami“ obrany, Pakistan trvá na svojom práve na sebaobranu, USA chcú späť Bagram, Čína buduje ekonomickú prítomnosť v Afganistane a Rusko stavia múr proti NATO v Strednej Ázii.
Otázka znie: „Pri pohľade na časovú os – moskovské stretnutie, americké požiadavky na Bagram, minerály v hodnote 3 biliónov, pakistanské údery – sa núka nepríjemná otázka: Koľko z tohto ‚boja proti terorizmu‘ je skutočne o terorizme a koľko o surovinovej bezpečnosti superveľmocí?“ Najbližšie týždne a mesiace môžu priniesť odpovede.
Jedna vec je však jasná: pod spúšťačmi tejto eskalácie sa skrýva boj o zdroje, ktoré môžu definovať ekonomickú a vojenskú rovnováhu 21. storočia.
——————
Článok vychádza z verejne dostupných informácií k 15. októbru 2025. Situácia sa naďalej vyvíja.